Rusko nemá čo skrývať, ani sa nemá čoho báť

Rusko nemá čo skrývať, ani sa nemá čoho báť  | Русская весна

Osobitný predstaviteľ prezidenta Ruskej federácie Andrej Krutskich o hrozbe novej Karibskej krízy.

Záverečná správa špeciálneho prokurátora USA Roberta Muellera, ktorá bola nedávno čiastočne zverejnená, opäť tvrdí, že ruské výzvedné služby zasahovali do amerických volieb v roku 2016. Rusko požiadalo USA o zverejnenie tajnej korešpondencie štátnych orgánov, ktoré vyšetrovali tento incident, ale dostalo zamietavú odpoveď.

O tom, prečo Moskva považuje za dôležité obnoviť s Washingtonom dialóg ohľadne kybernetického priestoru, rozpovedal osobitný predstaviteľ prezidenta Ruskej federácie pre otázky medzinárodnej spolupráce v oblasti informačnej bezpečnosti a vyslanec Ministerstva zahraničných vecí RF pre zvláštne úlohy Andrej Krutskich v článku, napísanom špeciálne pre noviny Kommersant.

«Popri už tradičnej, takrečeno rituálnej protiruskej propagande sa v poslednom čase v amerických odborných kruhoch začali ozývať aj zdravé hlasy. Za pozornosť stojí najmä nedávny článok, ktorý vyšiel v The Daily Beast pod názvom Táto horúca linka môže zabrániť kybernetickej vojne medzi USA a Ruskom. Odborníci, ktorí sledujú túto tému, v článku asi nenájdu nijaké objavné myšlienky. Dôležitá je iná vec: článok otvorene uznáva, že absencia odborného, depolitizovaného dialógu medzi Ruskom a USA v oblasti informačnej bezpečnosti je slepou uličkou, ktorá je navyše aj nebezpečná a môže mať za následok prehĺbenie neporozumenia a riziko rozsiahleho konfliktu.

To nie sú emocionálne vyjadrenia, ale suché fakty, ktoré konštatujú predstavitelia silových rezortov, súčasní i bývalí členovia vlády, ktorí majú alebo mali do činenia s otázkami kybernetickej bezpečnosti, teda tí, čo chápu reálnu situáciu a vzhľadom na svoje zameranie musia rozmýšľať maximálne pragmaticky.

Ak teda predstavitelia silových aj odborných kruhov v USA zastávajú na vec rovnaké stanovisko, ide o ten prípad, keď sa s kolegami nedá nesúhlasiť napriek tomu, že stoja „na opačnej strane barikády“.

Pred šiestimi rokmi, v roku 2013, sa nám podarilo dohodnúť zriadenie priamych komunikačných liniek medzi Ruskom a Spojenými štátmi pre prípad kybernetických incidentov. Tieto linky v zásade fungujú na tom istom princípe, aký existoval v čase Studenej vojny vzhľadom na klasické vojenské konflikty, a umožňujú rýchlu výmenu informácií na všetkých úrovniach od rezortnej až po politickú.

Počas spomínaných šiestich rokov sa kanály využívali, a to neraz. Treba povedať, že počas prezidentovania Baracka Obamu sme viedli dosť intenzívny dialóg týkajúci sa kybernetických otázok tak na bežnej technickej úrovni, ako aj vo formáte plnohodnotných konzultácií. Konali sa osobné stretnutia expertov, kde odborníci mohli bezprostredne prerokovať vznikajúce problémy. V rámci Rusko-americkej prezidentskej komisie bola dokonca vytvorená špeciálna bilaterálna pracovná skupina na vysokej úrovni.

Čo sa týka fungovania samotných horúcich liniek, tak najilustratívnejším príkladom je prípad, keď americká strana využila tento kanál na jeseň 2016 počas volebnej prezidentskej kampane, aby nás informovala o podozrení z nepovoleného prieniku do svojej elektronickej infraštruktúry. Ako vždy, okamžite sme zareagovali, nasledovala výmena príslušných technických informácií. Naše Národné koordinačné centrum pre počítačové incidenty, ktoré má na starosti fungovanie tejto linky, ešte v decembri minulého roka vyjadrilo ochotu v prípade súhlasu americkej strany zverejniť obsah spomínanej korešpondencie. Príslušnú žiadosť sme oficiálne zaslali Washingtonu cestou diplomatických kanálov začiatkom tohto roka. Dostali sme však zamietavú odpoveď.

Hovorkyňa Ministerstva zahraničných vecí Ruska uvedený prípad podrobne vysvetlila na jednom zo svojich marcových brífingov.

„Za seba môžem dodať len toľko, že náš návrh na zverejnenie korešpondencie je bezprecedentným krokom, to by bola skutočná transparentnosť, ktorú tak často vyzdvihujú naši partneri“.

Rusko sa nemá čoho báť a tak isto nemá čo skrývať. Sme pripravení na to, že korešpondenciu si preštuduje široká verejnosť v Rusku aj v Spojených štátoch, že ju budú skúmať média i odborníci, ktorí vyvodia vlastné závery o tom, čo sa vtedy v skutočnosti odohralo. Ale zatiaľ tieto údaje zverejniť nemôžeme, lebo nám to americká strana nedovolila pod zámienkou, že tieto materiály sú „citlivé“. Pre Ameriku tam určite nie je nič citlivejšie, než pre Rusko. Takýto prístup skôr svedčí o nedostatku istoty vo svojej pozícii, veď v prípade zverejnenia všetkých faktov bude omnoho ťažšie šíriť obvinenia o tom, že Rusko má prsty v kybernetických útokoch.

Tu sa však absurdita nekončí. Keď sme dostali od amerických úradov zamietavú odpoveď, rozhodli sme sa priamo informovať americkú verejnosť o tom, ako sa na situáciu s horúcou linkou pozerajú v Moskve, a navrhli sme celému radu popredných amerických médií, aby uverejnili článok. Povedali sme im: my poskytneme „priamu reč“ a vy si ju komentujte, ako chcete. Ak sa vám naše návrhy nepáčia, ak nám neveríte, tak to tam napíšte, a čitatelia nech si urobia svoj vlastný úsudok.

„Spočiatku oslovené médiá prejavili očividný záujem, pýtali sa na podrobnosti, hovorili, že sú ochotné uverejniť článok, ale potom im zrejme ‚klepli po prstoch‘ a nasledovalo odmietnutie bez vysvetlenia príčiny. Dostali strach“.

Avšak to je emocionálna stránka tejto záležitosti, my sme naladení viac pragmaticky. Už po druhý raz vyslovím súhlas s americkými kolegami (Michaelom Danielom, Chrisom Painterom, Lukom Demboským), ktorých názory sa citovali v spomínanom článku. Existencia horúcich liniek sama o sebe nestačí. Na to, aby efektívne fungovali, je potrebný dialóg medzi ľuďmi, ktorí majú na starosti ich každodennú činnosť, je potrebná širšia diskusia o otázkach medzinárodnej informačnej bezpečnosti.

Od oficiálneho Washingtonu často počujeme, že na to údajne „chýba dôvera“. Žiada sa odpovedať otázkou: Kde sa má vziať dôvera, ak sa neustále vyhýbate akémukoľvek rozhovoru na túto tému? Veď už sme neraz navrhovali bilaterálne konzultácie, ale odpoveď je zakaždým odmietavá. Situácia občas dospeje až do krajnosti, ako napríklad pred rokom v Ženeve, keď americká strana zrušila naplánované stretnutie len niekoľko hodín pred jeho začiatkom, pritom delegácie už boli na mieste. Človeku nevdojak napadne, že naši partneri sa tak boja rozhovoru tvárou v tvár, až dávajú prednosť tlmočeniu svojich krívd cez médiá.

Ale táto otázka sa nenachádza v rovine rutinnej politiky, vzájomného podpichovania alebo nejakých subjektívnych faktorov.

„Teraz ide rovnako ako pred 50 rokmi o to, aby sa zabránilo prerasteniu kybernetického incidentu do seriózneho vojenského konfliktu medzi Ruskom a USA“.

Ak bude fungovanie horúcich liniek s podporou odborného dialógu z rozličných politických príčin viaznuť, rastie riziko vzniku druhej „karibskej krízy“, lenže tentokrát jej spúšťačom nebudú bojové hlavice, ale informačno-komunikačné technológie, a udalosti sa budú vyvíjať takou rýchlosťou, že obom stranám zostane na rozhodovanie zúfalo málo času. Pritom toto už dávno nie je iba scenár vedecko-fantastického filmu, to je naša realita. Dúfam, že v Spojených štátoch si to uvedomujú rovnako dobre ako v Rusku. Aspoň názory vyslovené americkými odborníkmi nám dávajú takúto nádej.

Rovnakú snahu o transparentnosť, demokratickosť a konštruktívny dialóg sa snažíme presadzovať vo vzťahoch s USA týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti aj na multilaterálnych platformách. Ako je známe, tohto roku majú byť v OSN vytvorené dve odborné rokovacie štruktúry zamerané na medzinárodnú informačnú bezpečnosť: Otvorená pracovná skupina pre všetky členské štáty OSN a Skupina vládnych expertov. Je zaujímavé, že hoci prvá vzniká na základe ruskej iniciatívy a druhá formálne na podnet Američanov, v skutočnosti boli oba formáty pôvodne navrhnuté a presadzované Ruskom, zatiaľ čo západné krajiny zaujímali voči riešeniu tejto problematiky v OSN skeptické stanovisko a pri každej príležitosti z ich úst zaznievala len kritika. Nech je ako chce, realita je taká, že v OSN budú teraz paralelne fungovať dve skupiny. Teraz už len treba rozhodnúť, akými zásadami sa bude riadiť ich spolupráca.

„Usporadúvať na pôde OSN ‚gladiátorské zápasy‘ na tému medzinárodnej informačnej bezpečnosti, to nie je ten variant, ktorý presadzujeme“.

Rusko má rovnako ako všetky ostatné štáty záujem na tom, aby tieto skupiny pôsobili komplementárne, nekonfrontačne, konštruktívne a v duchu spolupráce.

Vychádzajúc zo zásad zdravého rozumu navrhujeme schému „rozloženia bremena“. V rámci toho by sa mala Otvorená pracovná skupina sústrediť na závažné politické témy, ktoré znepokojujú väčšinu členov medzinárodného spoločenstva: na zásady zodpovedného správania štátov v informačnom priestore, na opatrenia na posilnenie dôvery v tejto sfére, na pomoc rozvojovým krajinám, ako aj na diskusiu o tom, ako bude v budúcnosti vyzerať samotný rokovací orgán, ktorý sa bude zaoberať touto tematikou (či to bude Stály výbor Valného zhromaždenia resp. Bezpečnostnej rady OSN, alebo nejaká iná verzia).

Skupina vládnych expertov by sa zasa mala prioritne venovať menej dôležitej, zato úzko špecializovanej téme, a to otázkam aplikovateľnosti platných noriem medzinárodného práva na informačný priestor.

Druhým dôležitým princípom „koexistencie“ spomínaných dvoch skupín je harmonizácia úsilia. Debata na oboch platformách nesmie byť spolitizovaná a musí byť pragmatická, a výsledky debaty si nesmú konkurovať, musia sa navzájom dopĺňať. Z opisu sfér kompetencie Otvorenej pracovnej skupiny a Skupiny vládnych expertov vidno, že musia zvládnuť masu problémov, a toto je možné len v prípade konštruktívneho prístupu všetkých účastníkov.

Chcem zdôrazniť, že s takým plánom, ktorý predstavoval niečo ako program spoločných krokov, sme sa obrátili na Američanov ešte v novembri minulého roka. Rovnako ako predtým sme im navrhli stretnutie za účelom prerokovania vytýčených tém. Rovnako ako predtým sme nedostali odpoveď. Na uvedenie oboch štruktúr do činnosti zostáva málo času. Zostáva len dúfať, že u partnerov preváži zdravý rozum a oni využijú túto „bránu možností“ prv, než sa zavrie. My sme na dialóg pripravení».

Количество просмотров: 41



b4a8f662eb47b5d8